Prvý mesiac zo školského roka za nami a v hlave veľký plán: tento rok to bude iné. Viac projektov, menej výkladu, každý deň nejaká aktivita. A potom príde október, písomky, porady… a z veľkého plánu ostane pekný zápis v diári.
Nedávno som sa vrátil ku knihe Atómové návyky od Jamesa Cleara. Jej hlavná myšlienka sa dá povedať jednou vetou: drobnosti sa nesčítavajú, ale násobia. A keďže som matematikár, nedá mi to nepreložiť do čísel.
Trocha matematiky (nebojte sa)
Ak by ste sa každý deň zlepšili o jedno jediné percento, po roku vyjde: 1,01³⁶⁵ ≈ 37,8
Teda takmer 38-krát lepší. A naopak, ak sa každý deň o percento zhoršíte: 0,99³⁶⁵ ≈ 0,03
Zostanú z vás tri stotiny. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami je rozdiel medzi jedným percentom hore a jedným dole. Nič viac.
Aj v triede sa násobí
V knihe autor ukazuje, že násobiť sa dá oboma smermi. Ja by som to preniesol rovno do triedy.
V dobrom: jedna otázka navyše, ktorou žiaka posuniete ďalej (pamätáte na 5 prečo?). Jedna pochvala denne pre niekoho, kto ju zvyčajne nedostáva. Päť minút čítania na začiatku hodiny. Samo osebe nič veľké. Za školský rok však poriadny kus.
V zlom: povzdych „zase ty“. Poznámka, ktorá sa mohla vyriešiť pohľadom. Unavené „to ste mali vedieť“. Ani jedno z toho nič nepokazí, ale za pol roka si trieda vytvorí obraz, ktorý sa ťažko mení.
Ale pozor – výsledky neprídu hneď
To je na tom celom najťažšie. Autor to prirovnáva k ľadovej kocke v izbe, ktorá sa pomaly zohrieva. Mínus tri. Mínus dva. Mínus jeden. Nič sa nedeje. Kocka je stále kocka. A potom pri nule sa zrazu začne topiť.
Presne takto to vyzerá aj v škole. Týždne sa zdá, že tá vaša drobnosť nemá zmysel. A potom jedného dňa niekto z poslednej lavice zdvihne ruku sám od seba.
Nemusíte meniť všetko naraz. Stačí jedno percento. Ale každý deň.
Ktorú drobnosť by ste si vybrali vy? Napíšte mi a možno z vašich nápadov vznikne ďalší článok.