Budík, káva v stoji, hľadanie kľúčov, rýchlo ešte niečo vytlačiť… a o 7:55 už stojíte pred triedou s pocitom, že na niečo som možno zabudol. Ranná rutina? Skôr ranný chaos.
Poznal som túto situáciu ako učiteľ dôverne. Potom som sa začítal do knihy 5 AM Club – Klub ranostajov od Robina Sharmu. Celá kniha je vlastne o jednej myšlienke: prvá hodina dňa patrí vám. Kým ostatní spia, nikto od vás nič nechce. Žiadne maily, žiadne zvonenie, žiadne „pán učiteľ, ja som si zabudol…“.
Priznám sa, na piatej ešte nie som. Ale už som blízko. Vstávam skôr pravidelne a – možno to bude znieť neuveriteľne – výsledky sa začínajú dostavovať.
Hodina v troch častiach
Autor navrhuje rannú hodinku rozdeliť ju na tri rovnaké diely, dvadsať minút každý.
Pohyb. Poriadne sa rozhýbať, ideálne až kým sa nezapotíte. Beh, bicykel, švihadlo, kľudne aj rýchla prechádzka. Telo sa preberie a hlava s ním.
Ticho. Zastaviť sa skôr, než sa začne zhon. Chvíľa meditácie, pár riadkov do denníka, za čo som dnes vďačný. A hlavne: čo je dnes naozaj dôležité? Učiteľ, ktorý ráno vie, čo chce v triede dosiahnuť, vstupuje do nej úplne inak ako ten, ktorý to zisťuje cestou po chodbe.
Rast. Naučiť sa niečo nové. Kniha, podcast, kúsok online kurzu. Bez tlaku, bez známok.

Trocha matematiky (zase)
Keďže som matematikár, neodpustím si to. Len tých posledných dvadsať minút určených na učenie dá za rok: 20 min × 365 = 7 300 minút ≈ 122 hodín
To sú viac ako tri pracovné týždne len pre vás. Za desať rokov je to vyše tisíc hodín. Pamätáte na jedno percento, ktoré sa oplatí? Tu je to v praxi.
Ale pozor
Kniha tvrdí, že na nový návyk nestačí 21 dní, ako sa traduje. Treba ich 66. Prvé tri týždne sú najťažšie, staré zvyky sa bránia a budík je nepriateľ. Potom to ide ľahšie, ale ešte to treba strážiť. A až niekde po dvoch mesiacoch si všimnete, že vám ráno bez toho začína chýbať.
A ešte jedna vec. Päť hodín nie je sväté číslo, rovnako ako pri piatich prečo. Ak vstávate o šiestej, posuňte si to. Ak nemáte hodinu, začnite s dvadsiatimi minútami. Dôležité nie je, koľko je na hodinách, ale komu patrí začiatok vášho dňa.
Ja som zatiaľ na ceste. Ale každé ráno o kúsok bližšie. Svet sa zobudí tak či tak. Otázka je, či vy už budete hore.
Skúšate niečo podobné? Alebo ste skôr sova? Dajte mi vedieť, ako vyzerá vaše ráno.